Cícer: sýta strukovina bohatá na bielkoviny
Cícer baraní (Cicer arietinum) je jednoročná strukovina, ktorá si získava čoraz väčšiu obľubu aj v našich záhradách. Je známy svojou vysokou nutričnou hodnotou a schopnosťou obohatiť pôdu o dusík, čo…
Cícer baraní (Cicer arietinum) je jednoročná strukovina, ktorá si získava čoraz väčšiu obľubu aj v našich záhradách. Je známy svojou vysokou nutričnou hodnotou a schopnosťou obohatiť pôdu o dusík, čo z neho robí výbornú predplodinu. Hoci pôsobí exoticky, jeho pestovanie je prekvapivo nenáročné a zvládneš ho aj v našich teplejších podmienkach. Zaujímavosťou je, že zvyšky cíceru sa našli už v neolitických vykopávkach, čo z neho robí jednu z najstarších kultúrnych plodín sveta.
Užitočné informácie
Cícer má tieto špecifické vlastnosti
Rastlina dorastá do výšky asi 50 až 60 cm a má kríčkovitý, vzpriamený tvar so sperenými listami. Plodom je krátky, nafúknutý struk, ktorý zvyčajne ukrýva jedno až dve zrná. Existujú dva hlavné typy: Kabuli, ktorý poznáme z obchodov (väčšie, svetlo-béžové zrná s jemnou šupkou), a Desi (menšie, tmavšie a pevnejšie zrná).
Chuť cíceru je jemne oriešková a maslová, čo ho robí univerzálnym pre slané aj sladké jedlá. Na rozdiel od fazule sa namáča o niečo kratšie a je ľahšie stráviteľný. Jeho konzistencia po uvarení je krémová, no zrno sa nerozpadáva tak ľahko ako pri šošovici.
Pôvod
Odkiaľ pochádza cícer?
Cícer má svoje hlboké korene na Blízkom východe, konkrétne v oblasti dnešného juhovýchodného Turecka a Sýrie. Pestuje sa už viac ako 7 000 rokov, čo potvrdzujú archeologické nálezy. Odtiaľ sa rozšíril do Indie, ktorá je dnes jeho suverénne najväčším svetovým producentom, a do oblasti celého Stredomoria. V minulosti bol bežnou súčasťou stravy aj v strednej Európe, kde ho ľudia pestovali ako lacný zdroj bielkovín.
Sezónnosť
Kedy má cícer svoju sezónu?
Cícer je teplomilná rastlina s dlhším vegetačným obdobím. Vysieva sa na jar (zvyčajne v apríli), keď pominie riziko silných mrazov a pôda sa dostatočne zohreje. Zber prebieha zvyčajne v neskorom lete až začiatkom jesene (júl až september), keď celá rastlina zožltne a struky vyschnú a hrkajú.
Používanie a skladovanie
Na čo sa môže cícer použiť a ako sa má skladovať?
V kuchyni je cícer kráľom všestrannosti. Najznámejší je vo forme nátierky hummus, guličiek falafel alebo v hustých polievkach a indických kari. Uvarený sa hodí do šalátov, pečený v rúre s korením slúži ako zdravý chrumkavý snack. Vodu z konzervovaného cíceru (aquafaba) môžeš vyšľahať ako náhradu vaječných bielkov.
Skladovanie suchého cíceru je jednoduché – v uzavretej sklenenej nádobe na suchom a tmavom mieste vydrží v perfektnej kvalite aj dva roky. Uvarený cícer skladuj v chladničke v uzatvorenej nádobe maximálne 3 až 4 dni. Výborne sa mrazí – po uvarení ho osuš, daj do vrecka a v mrazničke vydrží až 6 mesiacov.
Účinné zložky
Čo sa skrýva v cíceri
Hodnoty sú uvedené na 100 g uvareného cíceru:
Výživové hodnoty:
- Kalórie: 164 kcal
- Sacharidy: 27 g
- Bielkoviny: 9 g
- Tuky: 2,6 g
- Vláknina: 7,6 g
Vitamíny:
- Vitamín B9 (Kyselina listová): 172 µg
- Vitamín B1 (Tiamín): 0,1 mg
- Vitamín B6: 0,1 mg
Minerálne látky:
- Mangán: 1 mg
- Meď: 0,3 mg
- Železo: 2,9 mg
- Fosfor: 168 mg
- Zinok: 1,5 mg
Cícer je vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín a vlákniny, čo podporuje trávenie a stabilizuje hladinu cukru v krvi. Vďaka vysokému obsahu železa a kyseliny listovej je ideálny pri únave a pre tehotné ženy.
Mohlo by vás zaujímať:
Napíšte komentár