Malá, lacná a podceňovaná: Táto potravina zasýti na hodiny a tlmí zápaly
Šošovica jedlá je jednou z najstarších kultúrnych plodín, ktorá si aj dnes zaslúži čestné miesto v tvojom jedálničku. Hoci pôsobí nenápadne, tieto drobné semená ukrývajú obrovský výživový potenciál a sú…
Šošovica jedlá je jednou z najstarších kultúrnych plodín, ktorá si aj dnes zaslúži čestné miesto v tvojom jedálničku. Hoci pôsobí nenápadne, tieto drobné semená ukrývajú obrovský výživový potenciál a sú perfektným zdrojom rastlinných bielkovín. Pestovanie je nenáročné a rastlina navyše obohacuje pôdu o dusík, čo oceníš pri striedaní plodín. Zaujímavosťou je, že zvyšky šošovice sa našli už v staroegyptských hrobkách z obdobia 2400 rokov pred naším letopočtom, čo svedčí o jej extrémnej trvanlivosti.
Užitočné informácie
Šošovica má tieto špecifické vlastnosti
Rastlina tvorí nízke, husto vetvené kríčky s perovitými listami a drobnými strukmi, ktoré zvyčajne obsahujú len jedno alebo dve semená. Chuť je jemne zemitá až oriešková, pričom sa výrazne líši podľa odrody. Hnedá šošovica je najbežnejšia, má zemitú chuť a pri varení dobre drží tvar. Červená a žltá šošovica sú zbavené šupky, rýchlo sa rozvaria a sú ideálne na zahusťovanie. Zelená (napríklad francúzska Puy) má pikantnejšiu chuť a zostáva pevná, zatiaľ čo čierna Beluga pripomína vzhľadom kaviár. V kuchyni je univerzálna – hodí sa do polievok, prívarkov, šalátov aj ako zdravá náhrada mäsa.
Pôvod
Odkiaľ pochádza šošovica?
Pôvodná domovina šošovice sa nachádza v oblasti Prednej Ázie a Stredomoria. Patrí medzi prvé plodiny, ktoré ľudstvo domestikovalo v rámci takzvaného Úrodného polmesiaca spolu s pšenicou a jačmeňom. Postupne sa rozšírila do celej Európy a Indie, kde sa stala kľúčovou zložkou vegetariánskej stravy. Dnes sú najväčšími svetovými producentmi Kanada a India, no úspešne sa pestuje aj v našich slovenských podmienkach, kde má dlhú historickú tradíciu.
Sezónnosť
Kedy má šošovica svoju sezónu?
Zber šošovice v našich podmienkach prebieha zvyčajne v júli alebo auguste, keď struky zožltnú a semená vo vnútri stvrdnú. Keďže sa však primárne konzumuje v sušenej forme, je dostupná a v špičkovej kvalite celoročne. Je to typická trvanlivá potravina, ktorá nepodlieha sezónnym výkyvom ceny a v špajze ti vydrží pripravená na okamžité použitie kedykoľvek.
Používanie a skladovanie
Na čo sa môže šošovica použiť a ako sa má skladovať?
V kuchyni je šošovica nenahraditeľná pre prípravu sýtych polievok, nátierok, fašírok alebo ako príloha k mäsu. Hnedé a zelené druhy pred varením na pár hodín namoč, červenú a čiernu namáčať netreba. Soľ pridávaj do vody až ku koncu varenia, inak ti šupka stvrdne a varenie sa predĺži.
Suché semená skladuj vo vzduchotesnej sklenenej alebo plastovej nádobe na tmavom a suchom mieste (špajza). Takto vydržia bez straty kvality aj viac ako rok. Uvarená šošovica vydrží v chladničke v uzavretej nádobe 3 až 5 dní, prípadne ju môžeš zamraziť na neskôr.
Účinné zložky
Čo sa skrýva v šošovici
Výživové hodnoty (na 100 g suchej suroviny):
- Kalórie: 352 kcal
- Sacharidy: 63 g
- Bielkoviny: 24,6 g
- Tuky: 1,1 g
Vitamíny:
- Vitamín B1 (Tiamín): 0,87 mg
- Vitamín B6: 0,5 mg
- Kyselina listová (B9): 479 µg
Minerálne látky:
- Železo: 7,5 mg
- Draslík: 955 mg
- Horčík: 122 mg
- Zinok: 4,8 mg
- Vápnik: 35 mg
Vysoký obsah vlákniny a komplexných sacharidov zabezpečuje dlhodobý pocit sýtosti a stabilnú hladinu cukru v krvi. Významný je najmä obsah polyfenolov. Vedecká štúdia (publikovaná pod ID PMC10945126) potvrdzuje, že tieto bioaktívne látky v šošovici účinne tlmia zápalové procesy v organizme a majú silný antioxidačný potenciál pri prevencii civilizačných chorôb.
Mohlo by vás zaujímať:
Napíšte komentár