Ilustrácia AIVápnenie pôdy na jeseň nerobte naslepo. Dávku určí pH a s hnojom sa vápno neznáša
Vápnenie pôdy má zmysel pri pH pod 5,5. Dávka je 100 až 250 g vápenca na meter štvorcový a nikdy nie spolu s hnojom.
Vápnenie pôdy upravuje kyslosť záhonov, no pomáha len tam, kde je pôda naozaj kyslá. Väčšine zeleniny vyhovuje pH medzi 6 a 7 a v takej pôde vápno nič nezlepší. Október a november sú vhodný termín, lebo vápenec má do jari čas zapôsobiť.
Najprv zmerajte pH
Vápnenie má zmysel pri pH pod 5,5. Pri hodnotách medzi 6 a 7 ho vynechajte. Testovacie súpravy a pH metre zo záhradníctva stačia na orientáciu, presný výsledok dá rozbor v laboratóriu.
Vzorku odoberte z hĺbky rýľa na troch až štyroch miestach záhona a zmiešajte ju. Mach a praslička kyslú pôdu naznačujú, no istotu dá len meranie.
Ilustrácia AIKoľko vápenca na meter štvorcový
Orientačné dávky mletého vápenca podľa kyslosti pôdy:
- kyslá pôda: 200 až 250 g na 1 m²
- mierne kyslá pôda: 100 až 140 g na 1 m²
- udržiavacia dávka pri takmer neutrálnej pôde: 50 až 70 g na 1 m²
Ľahké piesočnaté pôdy znesú dolnú hranicu, ťažké ílovité hornú. Vždy si prečítajte aj dávkovanie na obale, výrobky sa líšia jemnosťou mletia.
Ilustrácia AIMletý vápenec, dolomit alebo pálené vápno
Mletý vápenec pôsobí pomaly a šetrne, preto je pre záhradu najbezpečnejší. Dolomitický vápenec dodá okrem vápnika aj horčík a hodí sa na pôdy, ktoré sú na horčík chudobné. Oba sa dajú použiť aj na ľahkých pôdach.
Pálené vápno účinkuje rýchlo, no je žieravé a ľahko ním pôdu prevápnite. Ak ho použijete, majte rukavice, ochranné okuliare a pracujte za bezvetria.
Postup vápnenia
- Vyberte suchý deň bez vetra, keď pôda nie je zamrznutá ani rozbahnená.
- Odvážte dávku na celú plochu záhona, odhad od oka býva nepresný.
- Záhon zbavený zvyškov rastlín plytko prekyprite.
- Vápenec rozsypte rovnomerne, bez kôpok a bielych pásov.
- Hrabľami ho zapravte do vrchnej vrstvy pôdy.
S hnojom nikdy naraz
Vápno a maštaľný hnoj alebo kompost s hnojom sa navzájom oslabujú. Pri kontakte uniká z hnoja dusík a zhoršuje sa aj dostupnosť fosforu. Aplikujte ich preto v rôznych termínoch: vápenec na jeseň, hnoj až na jar, alebo naopak.
Kam vápno nepatrí
Čučoriedky, rododendrony a azalky potrebujú kyslú pôdu a po vápnení chradnú. Mierne kyslú pôdu majú radšej aj zemiaky, jahody a hrach, na ich záhony preto vápno nedávajte alebo len v udržiavacej dávke. Levanduli naopak mierne zásaditá pôda vyhovuje.
Ako často vápnenie pôdy opakovať
Stačí raz za 2 až 4 roky a vždy až po novom meraní. Vápnenie „pre istotu“ každú jeseň pôdu postupne prevápni. Rastliny v nej horšie prijímajú železo a mangán a listy im žltnú, hoci živín je v zemi dosť.
Prevápnená pôda sa naprávať dá, no trvá to. Prestaňte vápniť, pridávajte kompost a pH o rok premerajte.
Zásadito pôsobí aj popol z dreva, preto ho nesypte na záhon v tom istom roku ako vápenec. Vápnenie pôdy sa oplatí, keď mu predchádza meranie, dávka je odvážená a hnoj príde na rad až o niekoľko mesiacov.
Čítajte ďalej
Výsadba ovocných stromov na jeseň sa podarí, keď miesto štepenia ostane nad zemou
Posledné kosenie trávnika nerobte nakrátko. Správna výška ochráni trávu pod snehom
Babie leto prinesie tlaková výš nad Balkánom. Pavučiny mu dali meno aj znamenie
Vyrezávanie tekvice nechajte na posledný týždeň. Vyrezaná vydrží 5 až 10 dní
Čistenie pomníka pred Dušičkami zvládne voda a kefa. Ocot mramor poleptá
Napíšte komentár