Každý záhradkár ich pozná – húževnaté, odolné rastliny, ktoré sa neodbytne objavujú medzi vašimi starostlivo vysadenými plodinami. Trávime hodiny ich odstraňovaním, pritom mnohé z nich majú väčšiu nutričnú hodnotu a silnejšie liečivé účinky než zelenina a bylinky, ktoré pracne pestujeme.

Tieto takzvané „buriny“ sú v skutočnosti prírodnými pokladmi, ktoré rastú bez akejkoľvek námahy. Zatiaľ čo mätičku, bazalku či koriander musíme starostlivo vysádzať, polievať a chrániť, tieto divo rastúce rastliny prosperujú samy od seba – a dokonca často obsahujú viac vitamínov, minerálov a prospešných fytochemikálií než ich kultivované náprotivky.

V tomto článku vám predstavím 6 bežných „burín“, ktoré pravdepodobne už teraz rastú vo vašej záhrade. Naučíte sa, ako ich bezpečne identifikovať, zbierať a využívať v kuchyni i domácej lekárničke. Možno zistíte, že váš najväčší záhradkársky nepriateľ je v skutočnosti skrytý poklad.

Prečo sú divo rastúce byliny často zdravšie ako pestované?

Skôr než sa pozrieme na konkrétne rastliny, je dobré pochopiť, prečo sú vlastne „buriny“ také výživné a odolné:

Prirodzená odolnosť a adaptácia

• Hlboké koreňové systémy – mnoho divých rastlín má rozsiahle koreňové sústavy, ktorými dokážu čerpať minerály z hlbších vrstiev pôdy nedostupných pre kultivované rastliny
• Vyvinuté bez ľudského zásahu – tieto rastliny si vypestovali vlastné obranné mechanizmy proti škodcom a chorobám, čo často zahŕňa tvorbu prospešných fytochemikálií
• Žiadne šľachtenie na úkor výživy – na rozdiel od kultúrnych plodín neboli šľachtené pre veľkosť, výnos alebo skladovateľnosť, ale zachovali si pôvodný, často vyšší obsah živín

Výskumy potvrdzujú, že mnohé divo rastúce jedlé rastliny obsahujú niekoľkonásobne vyššie množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov než ich kultivované príbuzné. Napríklad výskum publikovaný v Journal of Agricultural and Food Chemistry zistil, že divo rastúce jedlé rastliny majú v priemere 3-10x vyšší obsah antioxidantov než kultivované druhy.

1. Púpava (Taraxacum officinale) – zlatý poklad pod našimi nohami

Púpava je pravdepodobne najznámejšia a najrozšírenejšia „burina“, ktorú nájdeme takmer v každej záhrade. Pre mnohých záhradkárov je symbolom frustrácie, pritom ide o jednu z najvšestrannejších liečivých rastlín.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Púpava je doslova multivitamínová bomba:

• Listy obsahujú vysoké množstvo vitamínov A, C a K, vápnika, železa a antioxidantov
• Obsah vitamínu K v púpavových listoch je vyšší než v brokolici
• Koreň púpavy obsahuje inulín (prebiotikum), podporuje zdravie pečene a má mierne diuretické účinky
• Všetky časti rastliny majú protizápalové účinky

Ako využiť v kuchyni

Z púpavy je jedlá celá rastlina, od koreňa až po kvet:

• Mladé listy – zbierajte ich skoro na jar, keď sú najmenej horké; výborne sa hodia do šalátov, smoothies alebo ako príloha pripravená na spôsob špenátu
• Kvety – sú sladké a farebné, môžete ich pridať do šalátov, vyrobiť z nich med alebo víno
• Koreň – očistený, usušený a upražený koreň púpavy je tradičnou náhradou kávy bez kofeínu s jemnou karamelovou chuťou

Ako správne zbierať

• Zbierajte mladé listy pred kvitnutím, keď sú najmenej horké
• Vyberte si miesta vzdialené od ciest a chemicky ošetrovaných trávnikov
• Rastliny s bielym mliekom v stonke sú skutočne púpavy (podobné žlté kvety môžu mať aj iné rastliny)

Horkosť púpavových listov môžete zmierniť krátkym povarením, namočením vo vode so štipkou soli, alebo kombináciou s ovocím v smoothie.

2. Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) – pŕhliaci superpotravinový zázrak

Žihľava je ďalšou často nenávidenou rastlinou, ktorá však ukrýva neuveriteľný potenciál. Hoci jej pŕhlivé trichómy spôsobujú nepríjemné pálenie pri kontakte s pokožkou, tepelnou úpravou táto vlastnosť zaniká a zostáva len výnimočne výživná zelenina.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Žihľava patrí medzi najbohatšie rastlinné zdroje železa a vápnika:

• Obsahuje viac železa než špenát a viac vápnika než mlieko (prepočítané na sušinu)
• Bohatý zdroj vitamínov A, C, K a komplexu B vitamínov
• Obsahuje množstvo minerálov vrátane horčíka, draslíka a zinku
• Tradične sa používa pri anémii, artritíde a ako podporná liečba pri alergiách

Ako využiť v kuchyni

Žihľavu môžete použiť všade tam, kde by ste použili špenát:

• Žihľavová polievka – klasický a jednoduchý spôsob prípravy
• Čaj – sušené alebo čerstvé listy poskytnú minerálmi nabitý nápoj
• Príloha – blanšírované listy (krátko povarené) môžu nahradiť špenát v akýchkoľvek receptoch
• Pesto – vynikajúca alternatíva k bazalkovému pestu

Ako správne zbierať

• Noste rukavice a dlhé rukávy, aby ste sa vyhli popŕhleniu
• Zbierajte len mladé vrcholky rastlín (prvých 2-6 listov)
• Najlepšie je zbierať žihľavu na jar, pred kvitnutím
• Na prípravu čaju zbierajte a sušte aj staršie listy

Zaujímavosť: V mnohých tradičných kultúrach sa žihľava používala na výrobu textílií. Vlákna zo stoniek žihľavy boli využívané podobne ako ľan a boli známe svojou pevnosťou a odolnosťou.

3. Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) – omega-3 priamo zo záhona

Portulaka, známa aj ako portulaka zeleninová alebo kurací šalát, je vytrvalá „burina“ s mäsitými listami a stonkami, ktorá sa často objavuje v záhradách počas teplých letných mesiacov.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Táto nenápadná rastlina je výnimočným zdrojom omega-3 mastných kyselín:

• Obsahuje najviac alfa-linolénovej kyseliny (omega-3) spomedzi všetkých listových zelenín
• Bohatý zdroj vitamínu A, C a niektorých B vitamínov
• Obsahuje významné množstvo horčíka, vápnika, draslíka a železa
• Má chladivé a protizápalové účinky, tradične používaná pri problémoch s močovými cestami

Ako využiť v kuchyni

Portulaka má príjemne kyslastú, mierne citrónovú chuť s orieškovým nádychom:

• Čerstvá v šalátoch – mäsité listy a stonky dodajú šalátom zaujímavú textúru
• Smoothie – výborný spôsob, ako zvýšiť príjem omega-3 kyselín
• Na panvici – krátko opražená s cesnakom je vynikajúcou prílohou
• Polievky a omáčky – zahustí ich a dodá výživnú hodnotu

Ako správne zbierať

• Zbierajte mladé rastliny s červenkastými stonkami
• Portulaka je najchutnejšia v teplých mesiacoch
• Rastliny zbierajte pred kvitnutím, keď sú najmenej horké

Zaujímavosť: V mnohých krajinách Stredozemného mora, Ázie a Blízkeho východu sa portulaka bežne pestuje ako zelenina a predáva na trhoch. Obsahuje viac omega-3 mastných kyselín než niektoré ryby, čo z nej robí cennú potravinu najmä pre vegetariánov a vegánov.

4. Mrlík biely (Chenopodium album) – divoký príbuzný quinoy

Mrlík, známy aj ako loboda, je statná jednoročná bylina patriaca do rovnakej čeľade ako quinoa, špenát či cvikla. Napriek tomu, že sa považuje za agresívny plevel, je to výživná potravina s dlhou históriou konzumácie.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Mrlík je blízkym príbuzným quinoy a má podobný nutričný profil:

• Vysoký obsah bielkovín s komplexným aminokyselinovým zložením
• Bohatý na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B
• Obsahuje významné množstvo vitamínu C a karotenoidov
• Tradične používaný pri tráviacich problémoch a ako protizápalový prostriedok

Ako využiť v kuchyni

Mrlík možno pripravovať podobne ako špenát:

• Dusený mrlík – jednoduchá príloha s cesnakom a olivovým olejom
• Do polievok a omáčok – dodá výživnú hodnotu a jemnú chuť
• Semená – po zozbieraní a vysušení ich môžete použiť ako miniatúrnu alternatívu quinoy
• Pesto alebo nátierky – kombinujte s cesnakom, orechmi a olivovým olejom

Ako správne zbierať

• Zbierajte mladé listy a výhonky pred kvitnutím
• Rastliny s červenkastými stonkami sú často chutnejšie
• Varte vždy v čerstvej vode (podobne ako špenát)

Bezpečnostné upozornenie: Mrlík, ako aj iné rastliny z čeľade mrlíkovitých, obsahuje oxaláty a saponíny, ktoré by sa nemali konzumovať vo veľkom množstve. Varenie znižuje obsah týchto látok. Osoby s tendenciou k tvorbe obličkových kameňov by mali konzumáciu obmedziť.

5. Hluchavka biela (Lamium album) – liečivý poklad v nenápadnom kabáte

Hluchavka biela sa často zamieňa so žihľavou, no na rozdiel od nej nepŕhli. Táto nenápadná rastlina s charakteristickými bielymi kvetmi je tradičnou liečivou bylinou s mnohými využitiami.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Hluchavka je nielen jedlá, ale má aj významné liečivé účinky:

• Obsahuje flavonoidy s antioxidačnými vlastnosťami
• Bohatý zdroj vitamínov A, B a C
• Tradične sa používa pri problémoch s dýchacími cestami a ako adstringentný prostriedok
• Kvety majú vysoký obsah nektáru a sú zdrojom prírodných cukrov

Ako využiť v kuchyni

Z hluchavky sa najčastejšie využívajú mladé listy a kvety:

• Mladé listy do šalátov – majú jemnú, mierne sladkastú chuť
• Kvety ako dekorácia – jedlé biele kvety skrášlia akýkoľvek pokrm
• Hluchavkový čaj – tradičný prostriedok pri kašli a zápale dýchacích ciest
• Smoothie – jemná chuť sa stratí v ovocných smoothies, no výživná hodnota zostane

Ako správne zbierať

• Naučte sa spoľahlivo rozoznávať hluchavku od žihľavy (hluchavka má typické biele kvety a štvorcovú stonku)
• Zbierajte mladé listy pred kvitnutím a kvety v plnom rozkvete
• Rastlina je najchutnejšia na jar a začiatkom leta

Praktický tip: Kvet hluchavky obsahuje malú kvapku nektáru, ktorú môžete chutnať, ak opatrne vytiahnete korunku kvetu a pokvapkáte si jazyk. Táto sladká „maškrta“ je obľúbená najmä u detí a je skvelým spôsobom, ako im priblížiť divoké jedlé rastliny.

6. Lastovičník väčší (Chelidonium majus) – zlatý liek na kožné problémy

Lastovičník je menej známa, no o to cennejšia bylina s výraznými žltými kvetmi a charakteristickým oranžovým mliekom v stonke. Hoci sa vnútorne používa len v malých dávkach pod dohľadom skúseného bylinkára, jeho vonkajšie použitie je bezpečné a mimoriadne účinné.

Nutričná hodnota a liečivé vlastnosti

Lastovičník vyniká najmä svojimi liečivými vlastnosťami:

• Oranžová šťava z lastovičníka obsahuje alkaloidy s antimikrobiálnymi a protivírusovými účinkami
• Tradične sa používa na liečbu bradavíc, ekzémov a plesňových ochorení kože
• Má protizápalové účinky
• V tradičnej medicíne sa používa pri problémoch s pečeňou a žlčníkom

Ako využiť v domácej lekárničke

Lastovičník je cenný najmä pre vonkajšie použitie:

• Čerstvá šťava na bradavice – priame nanášanie oranžového mlieka na bradavice (opatrne, len na postihnuté miesto)
• Lastovičníková masť – na ekzémy a kožné problémy
• Tinktúra na vonkajšie použitie – pri plesňových ochoreniach kože

Ako správne zbierať a používať

• Používajte rukavice, šťava môže zafarbovať pokožku
• Pri zbere a použití buďte opatrní, rastlina je v surovom stave mierne toxická
• Na vonkajšie použitie zbierajte čerstvé rastliny a ihneď aplikujte šťavu
• Na prípravu mastí a tinktúr postupujte podľa overených receptov

Bezpečnostné upozornenie: Lastovičník je vhodný primárne na vonkajšie použitie. Vnútorné použitie by malo byť obmedzené a vždy pod dohľadom skúseného bylinkára alebo fytoterapeutu, keďže rastlina obsahuje alkaloidy, ktoré vo vyšších dávkach môžu byť toxické. Nikdy nekonzumujte čerstvú rastlinu.

Ako bezpečne identifikovať a zbierať divoké byliny

Základné pravidlá bezpečného zberu

Pri zbere divokých rastlín je vždy potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

1. Buďte si 100% istí identifikáciou – nikdy nezbierajte rastliny, ktoré neviete spoľahlivo identifikovať
2. Začnite s ľahko rozoznateľnými druhmi – púpava a žihľava sú ideálne pre začiatočníkov
3. Zbierajte ďaleko od znečistených oblastí – vyhnite sa cestám, priemyselným zónam a chemicky ošetrovaným trávnikom
4. Zbierajte udržateľne – nikdy nezbierajte všetky rastliny z jednej oblasti, vždy nechajte aspoň 2/3 rastlín pre regeneráciu
5. Pozor na chránené druhy – niektoré divoké byliny môžu byť chránené zákonom

Postupné budovanie znalostí

Najlepší spôsob, ako sa naučiť bezpečne identifikovať a využívať divoké byliny:

• Zúčastnite sa na organizovaných bylinkárskych vychádzkach pod vedením odborníka
• Používajte kvalitné identifikačné príručky s fotografiami
• Začnite s jednou alebo dvoma ľahko rozoznateľnými bylinami a postupne rozširujte svoje znalosti
• Zdokumentujte si svoje nálezy fotografiami a poznámkami

Ako integrovať „buriny“ do vašej záhrady

Namiesto neustáleho boja s týmito cennými rastlinami ich môžete začleniť do vášho záhradkárskeho systému:

Kontrolované pestovanie

• Vyhraďte im určitú časť záhrady, kde ich budete „tolerovať“
• Zbierajte semená niektorých druhov (napr. portulaky) a vysievajte ich cielene tam, kde vám nebudú prekážať
• Využite ich ako dočasné „zelené hnojivo“ medzi hlavnými plodinami

Permakultúrny prístup

• Niektoré z týchto rastlín (najmä žihľava) sú výborné do kompostu – obohacujú ho o minerály a urýchľujú rozkladné procesy
• Využite ich ako mulč okolo kultúrnych plodín
• Vytvorte z nich „zelený čaj“ na prírodné hnojenie vašich plodín

Prehodnoťte svoj postoj k „burinám“

Zavrhnúť rastlinu len preto, že rastie sama od seba bez nášho pričinenia, je premárnenou príležitosťou. Mnohé z takzvaných burín sú v skutočnosti výživnejšie, odolnejšie a ekologicky hodnotnejšie než mnohé kultivované plodiny.

Nabudúce, keď sa v záhrade objaví púpava, žihľava či portulaka, nesiahajte hneď po motyke. Možno práve táto rastlina obsahuje presne tie živiny, ktoré vaše telo potrebuje. Príroda má zvláštny spôsob, ako nám poskytovať to, čo potrebujeme – ak sa len naučíme počúvať.

Začnite postupne – najprv sa naučte bezpečne identifikovať jednu alebo dve rastliny a experimentujte s nimi v kuchyni. Časom si vybudujete vzťah k týmto „divokým pomocníkom“ a možno zistíte, že najcennejšie plodiny vo vašej záhrade sú práve tie, ktoré ste kedysi považovali za nepriateľov.

Čítajte ďalej:

Na vypestovanie bohatej úrody uhoriek je potrebné aplikovať správne hnojivá

Zasaďte tieto 4 rastliny vedľa paradajok: Zdvojnásobíte úrodu a zabudnete na škodcov

Jarné aktivity pre celú rodinu, ktoré nestoja takmer nič a budujú silné spomienky

Aké sú vaše skúsenosti s jedlými divokými rastlinami? Využívate niektoré z nich vo vašej kuchyni? Podeľte sa s nami o svoje tipy a obľúbené recepty v komentároch!