Delfíny sa oslovujú vlastným „menom“. Veda potvrdila, že si hlasy zapamätajú na roky
Delfíny nepištia len tak do vody. Časť ich zvukov má jasný význam – hovoria nimi „tu som“, „kde si?“ alebo „volám práve teba“. Výskum morských biológov zo škótskeho St. Andrews…
Delfíny nepištia len tak do vody. Časť ich zvukov má jasný význam – hovoria nimi „tu som“, „kde si?“ alebo „volám práve teba“. Výskum morských biológov zo škótskeho St. Andrews ukázal, že jednotlivé delfíny majú svoj vlastný, rozpoznateľný hvizd, ktorý používajú stále dokola. Keď ho potom zaspieva iný delfín, adresát sa ozve späť – presne tak, ako keď človek zavolá niekoho menom. Tento jav bol podrobne opísaný v štúdii v časopise Proceedings of the Royal Society v roku 2013.
Dôležité na tom je, že delfín nereaguje na hocijaký pískot. Vedci mu prehrali nahrávky viacerých signálov z jeho vlastnej skupiny. Mlčal – až kým nepočul presnú kópiu svojho charakteristického hvizdu. Vtedy odpovedal. To znamená, že zvuk preňho nie je len informácia „je tu delfín“, ale „je tu TEN delfín“. Takto vyzerá pomenovanie v praxi u morských cicavcov. Rovnaký princíp neskôr potvrdilo aj prehrávanie syntetických verzií v experimentoch publikovaných v PNAS – aj zjednodušený hvizd vedeli delfíny priradiť ku konkrétnemu jedincovi.
Delfíny si svoje „meno“ vytvoria už ako mláďatá. V šírom mori, kde je voda kalná a skupiny sa často rozdeľujú, je to veľmi praktické. Keď sa dve skupiny stretnú, jednotlivé zvieratá sa najprv „predstavia“ svojím hvizdom. Keď sa neskôr od seba vzdialia, stačí zopakovať hvizd konkrétneho delfína a spojenie je obnovné. Vedci zaznamenali, že tieto signály zostávajú rovnaké celé roky – takže starí známi sa dokážu zavolať aj po dlhšom odlúčení. To je na zvieraciu ríšu nezvyčajne vysoká úroveň sociálnej pamäte.
Zaujímavé je aj to, že delfíny sa dokážu „predstierať“ – presne skopírujú hvizd niekoho iného, aby ho oslovili. Nie je to teda iba vrodený zvuk. Je to učený, cielene použitý signál, ktorý odkazuje na konkrétne zviera. Presne pre tieto vlastnosti morskí biológovia hovoria, že ide o zvukové mená, hoci delfíny samozrejme nepoužívajú slová ako ľudia. V praxi to však robí ten istý efekt: v skupine viete zavolať jedného, a nie všetkých.
Čo to hovorí o delfínoch? Že potrebujú udržiavať vzťahy. V prírode spolu samce vytvárajú spojenectvá, samice sa starajú o mláďatá a skupiny sa navzájom poznajú roky. Bez adresnej komunikácie by sa stratili. V oceáne, kde sa nevidíte, ale stále počujete, je zvukové „meno“ perfektné riešenie. A práve preto sú tieto štúdie také cenné – prvýkrát ukázali, že aj iné cicavce ako človek dokážu pomenovať jednotlivca zvukom a očakávať odpoveď.
Napíšte komentár