Ilustrácia AIMedveď hnedý vo Švédsku zaliehal koncom októbra. Spomaľovať začal už týždne predtým
Medveď hnedý zaliehal vo švédskej štúdii do brlohu najčastejšie koncom októbra. Pohyb a tep spomalil asi 25 dní predtým.
Medveď hnedý sa na zimný spánok nepripravuje až v brlohu. Švédski a nórski vedci zistili, že jeho telo začne spomaľovať niekoľko týždňov predtým, než do brlohu zaľahne. Na jeseň sa pripravujú na zimu aj iné zvieratá, napríklad veverica, ktorá si ukrýva orechy.
Štúdia so 14 medveďmi
Tím Aliny Evans zo Škandinávskeho projektu výskumu medveďa hnedého sledoval počas troch zím 14 voľne žijúcich medveďov v strednom Švédsku. Zvieratá mali implantované zariadenia na meranie telesnej teploty a srdcového tepu, pohyb vedci sledovali obojkami so snímačmi aktivity. Výsledky uverejnil v roku 2016 časopis Frontiers in Zoology. Išlo o osem samcov a šesť samíc vo veku 2 až 8 rokov s hmotnosťou od 30 do 233 kg.
Územie, kde medvede žili, malo rozlohu asi 21 000 km². Vedci zvieratá odchytili v rokoch 2010 až 2012 a spolu získali údaje za 38 medvedích rokov. Sledovali aj premenlivosť tepu srdca, ktorá po vstupe do brlohu prudko klesla. Podľa autorov to nepriamo naznačuje, že zaľahnutie úzko súvisí s útlmom látkovej premeny.
Ilustrácia AIKedy medvede zaliehajú
Medvede v štúdii zaľahli do brlohov v októbri a novembri, mediánom bol 30. október. Stalo sa to vo chvíli, keď teplota vzduchu klesla v priemere na približne 1 °C a začal sa držať sneh. Autori preto usúdili, že začiatok zimného spánku spúšťa hlavne prostredie. V teplejšej z dvoch porovnávaných zím medvede zaľahli neskôr a zimný spánok trval kratšie.
Ilustrácia AITelo spomalí skôr ako medveď
Pohyb medveďov začal klesať asi 25 dní pred vstupom do brlohu a tep srdca asi 24 dní predtým. Telesná teplota začala klesať asi 13 dní pred zaľahnutím. Počas prvého mesiaca v brlohu sa ustálila približne na 33,8 °C. Pri odchode z brlohu mali medvede už znova asi 36,7 °C.
Koniec zimného spánku riadi telo
Medvede opúšťali brlohy medzi 21. marcom a 6. májom, mediánom bol 6. apríl. Telesná teplota im začala stúpať asi dva mesiace pred odchodom a tep srdca asi mesiac predtým. Pohyb sa zvýšil len asi desať dní pred opustením brlohu. Podľa autorov teda koniec zimného spánku riadi skôr samo telo ako počasie.
Medveď hnedý spí až sedem mesiacov
Zimný spánok trval v zime 2010/2011 v priemere asi 175 dní a o rok neskôr asi 151 dní. Podľa novšej štúdie toho istého projektu z roku 2022 v časopise Frontiers in Physiology medveď hnedý v Škandinávii prespí v brlohu až sedem mesiacov v roku. Telesná teplota sa počas zimného spánku menila prevažne v niekoľkodňových cykloch, pri tepe sa striedali denné aj niekoľkodňové rytmy a pohyb si prevažne zachoval denný rytmus. Na rozdiel od neho veverica zimu neprespí.
Zdroje: Evans A. L. a kol., Frontiers in Zoology 13:7 (2016): Drivers of hibernation in the brown bear; Thiel A. a kol., Frontiers in Physiology 13 (2022): Seasonality in Biological Rhythms in Scandinavian Brown Bears.
Čítajte ďalej
Sova lesná na jeseň huká najviac. Staré páry bránia svoje územie pred mladými sovami
Sojka škriekavá zakope na jeseň tisíce žaluďov. Zo zabudnutých vyrastú nové duby
Havrany v zime prilietajú zo severovýchodu. Na noc sa zlietajú do kŕdľov s kavkami
Myšiarka ušatá zimuje v obciach. V tujach pri kostole ich môžu sedieť desiatky
Drozd čvíkota prilieta v zime na jarabiny a jablká. Nechajte mu na strome ovocie
Napíšte komentár