
i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacVydra riečna v zime nespí. Keď rieka zamrzne, loví ryby pod ľadom
Vydra riečna nespí zimným spánkom. V zime potrebuje otvorenú vodu, loví ryby a vyhrabáva žaby z bahna na dne.
Vydra riečna nespí zimným spánkom: keď rieka zamrzne, loví ryby pod ľadom a z bahna vyhrabáva žaby. Zima je pre ňu skúškou prístupu k otvorenej vode, vtedy uprednostňuje podzemné úkryty a pri silnom zamrznutí sa môže jej revírový systém dočasne rozpadnúť. Zimu trávi aktívne, podobne ako veverica, ktorá ju tiež neprespí.
Prečo je pod ľadom stabilnejšie?
Pozorovanie z ruského Ďalekého východu z rokov 2011 až 2018 ukázalo, že vydra prešla pod ľadom 76 % trasy. V dutinách pod ľadom sa teplota pohybovala približne od −0,5 do +1 °C, hoci teplota vzduchu sa menila od −30 do 6 °C. V chladnom období tam mali vydry najvyššiu aktivitu od 9. do 17. hodiny. Ide o údaj zo severu, na Slovensku môže byť situácia iná. Mláďatá sa v zime môžu pod ľadom utopiť.

i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacČím sa v zime chráni pred chladom?
Vydra nemá hrubý podkožný tuk, izoluje ju len srsť. Hustota srsti je obrovská: odhaduje sa približne na 50 000 chlpov na štvorcový centimeter, kým človek ich má okolo 120. Na ploche nechtu palca ich môže byť 60 000 až 80 000. Podobné zimné výzvy má aj medveď hnedý, ten však rieši zimu spánkom.

i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacČo vydra žerie?
- 0,7 až 1,4 kg potravy denne,
- 10 až 20 cm meria väčšina rýb, ktoré uloví,
- ryby sú základ, sezónne pribudnú žaby, ropuchy a raky,
- zimujúce žaby vyhrabáva z bahna na dne.
Ako spoznať jej stopy v snehu?
Stopa je široká 40 až 80 mm so štyrmi alebo piatimi prstami. Pazúry zvyčajne nevidno a plávacia blana sa v stope objaví len niekedy. Telo meria 60 až 80 cm, chvost 32 až 56 cm a hmotnosť je 6 až 8 kg; samce zvyčajne vážia 7 až 10 kg a samice 5 až 6 kg.
Vydra riečna a rybníky na Slovensku
U nás je plne chránená od roku 1947 a žije na 76 až 83 % územia. Hodnotenie z roku 2014 bolo nepriaznivé v oboch bioregiónoch, trend sa zlepšoval v alpskom a v panónskom ostával stabilný. Hlavnými hrozbami sú zrážky s autami, nelegálne zabíjanie a rybárske siete.
Zákon č. 543/2002 Z. z. zakazuje vydru chytať, zraňovať, usmrcovať aj rušiť a ničiť jej úkryty. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. ju radí medzi živočíchy, za ktorých škody zodpovedá štát. Podľa § 98 zákona je náhrada škody na rybách podmienená primeranými preventívnymi opatreniami a preukázaným výskytom vydry v čase a na mieste škody. Škody na komerčných rybníkoch sú uznané, pričom malé a stredné sa dajú zabezpečiť dobre, veľké ťažko. Vydra riečna tak ostáva medzi ochranou a záujmami chovateľov. Na vodách v zime pozorujte aj divé husi.
Zdroje: IUCN Otter Specialist Group Bulletin: Oleynikov 2019 a Urban 2016; Naturschutzbund Burgenland: Artensteckbrief Fischotter; Naturschutzbund: Position Fischotter; WWF Švajčiarsko: Factsheet Fischotter; WWF Rakúsko: Der Fischotter; Mammal Society: Otter; Slov-lex: vyhláška č. 170/2021 Z. z. a zákon č. 543/2002 Z. z.
Najčítanejšie tento týždeň
- 1Listovka z jesenného lístia nepotrebuje kompostér. Stačí kôš z pletiva a čas

- 2Vianočná čokoládová saláma: Rýchly nepečený recept z detstva

- 3Pečené bravčové plece s kôžkou získa kôrku až na konci. Najprv treba odliať tuk

- 4Bobaľky s makom a mliekom: Recept na tradičné slovenské vianočné jedlo, ktoré milujú všetci

- 5Kokosové ježe, ktoré musíte mať na Vianoce: Tajný recept na polevu, ktorá netvrdne







Napíšte komentár