
i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacBobor vodný zimným spánkom nespí. Na jeseň si ukladá konáre pod vodu, aj vyše 40 m³
Bobor vodný nespí zimným spánkom. Na jeseň si pod vodu ukladá konáre, ktoré v severnej Európe merali v desiatkach m³.
Bobor vodný nespí zimným spánkom a na jeseň si vytvára zásoby na zimu, a to môže pokračovať aj v novembri. Ukladá ich pod vodu pri vchode do hradu alebo nory. Na Slovensku bol vyhubený v 19. storočí a od roku 1977 začal na naše územie opäť prenikať z Rakúska. Dnes ho poznáte podľa ohryzených kmeňov pri riekach, rovnako ako ostatných zimných obyvateľov našej prírody, napríklad jazveca lesného, podľa stôp.
Prečo mu stačí konár pod vodou
Podľa švajčiarskeho WWF potrebuje zamŕzajúca voda hĺbku aspoň 60 až 90 cm, aby sa bobor dostal k zásobám aj pod ľadom. Sneh a ľad ho nútia zostať dlhšie v stavbe, preto si potravu ukladá na dno. Štúdia v časopise Wildlife Biology z roku 2020 skúmala 47 rodín vo Švédsku, Nórsku a Litve. Do polovice novembra malo zásoby 79 % lokalít a do decembra 87 %. Podľa odhadov ich začali vytvárať medzi 28. septembrom a 18. októbrom a súviselo to s poklesom teplôt, nie vždy až s prvým mrazom.

i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacKoľko toho naloží
Priemerný objem zásob bol vo Švédsku 41,5 m³ a v Litve 52,1 m³. V Litve sa pohyboval od 1,62 do 149 m³. Priemerná hĺbka vody v miestach uloženia zásob bola 1,55 m. Sú to severské údaje, na Slovensku sme podobné meranie nenašli. Rakúsky WWF píše, že na jeseň bobor prechádza na kôru a púčiky. Stromy zráža kvôli posledným listom a šťavnatým vetvám a časť materiálu odnáša do zimného skladu.

i
Ilustračný obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie. ViacHrady, nory a hrádze
Správa TANAP-u opisuje hrady z konárov, rastlín, pôdy, kmeňov, štrku a bahna. Na tečúcich vodách stavia bobor hrádze, nory hrabe v brehoch s podvodným vchodom. WWF dodáva, že vchody do všetkých typov stavieb sú pod vodou, obytná komora nad hladinou a hrad môže byť vysoký až 2 m. Hrádze regulujú hladinu a bránia zamrznutiu vody až na dno.
Aký je veľký a čo žerie
Správa CHKO Ponitrie ho predstavuje ako najväčšieho európskeho hlodavca s hmotnosťou do 30 kg a dĺžkou do 102 cm. Je aktívny hlavne v noci. V zime mu podľa WWF poskytuje výživnú potravu najmä kôra konárov a vetvičiek, ale aj korene lekien a ďalších vodných rastlín. Zameriava sa na osiku, vŕbu, topoľ, jaseň, trnku a svíb.
Bobor vodný a škody na stromoch
Bobor vodný je podľa vyhlášky č. 170/2021 Z. z. chránený živočích so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca. Za škody, ktoré spôsobí na nepozberaných poľných plodinách, drevinách, rybách chovaných v určených vodných zariadeniach a včelstvách, zodpovedá podľa zákona č. 543/2002 Z. z. za stanovených podmienok štát. Pri drevinách, rybách a včelstvách je náhrada možná len pri primeraných preventívnych opatreniach. Rakúsky WWF uvádza, že aktivita sa takmer vždy obmedzuje na pás 20 m pri vode. Cenné stromy chráni náter s kremičitým pieskom, mriežka alebo plot, teda podobne ako pri ochrane stromov pred ohryzom.
Zdroje: Správa CHKO Ponitrie (ŠOP SR): Bobor vodný v CHKO Ponitrie; TANAP: Bobor; WWF Švajčiarsko: Eurasischer Biber; WWF Rakúsko: Biber; Busher a kol. 2020, Wildlife Biology: Food-caching behavior; Slov-lex: vyhláška č. 170/2021 Z. z. a zákon č. 543/2002 Z. z.
Najčítanejšie tento týždeň
- 1Listovka z jesenného lístia nepotrebuje kompostér. Stačí kôš z pletiva a čas

- 2Vianočná čokoládová saláma: Rýchly nepečený recept z detstva

- 3Pečené bravčové plece s kôžkou získa kôrku až na konci. Najprv treba odliať tuk

- 4Bobaľky s makom a mliekom: Recept na tradičné slovenské vianočné jedlo, ktoré milujú všetci

- 5Kokosové ježe, ktoré musíte mať na Vianoce: Tajný recept na polevu, ktorá netvrdne







Napíšte komentár