Ilustrácia AIVrana túlavá si v Japonsku dáva orechy rozbíjať autami. V zime nocuje v mestách
Vrana túlavá si v Japonsku nechávala rozbíjať orechy autami a v Tübingene jej vedci sledovali neuróny pri hlásení, čo videla.
Vrana túlavá patrí k vtákom, ktoré si v zime všimnete aj v meste. Podľa hesenskej ornitologickej spoločnosti je väčšina doteraz známych nocovísk vrán, havranov a kaviek v tejto nemeckej krajine vo väčších mestách. Vedci u nej dokonca hľadali známky vedomia a v Japonsku zaznamenali vrany, ktoré si nechávajú rozbíjať orechy autami. U nás ju pritom ľahko zameníte s havranom a kavkou.
Popolavá a čierna vrana pod jedným názvom
Slovenský zákon o poľovníctve uvádza pod názvom vrana túlavá dve formy: čiernu Corvus corone corone a popolavú Corvus corone cornix. Viaceré súčasné ornitologické klasifikácie ich rozlišujú ako samostatné druhy, vranu popolavú Corvus cornix a vranu čiernu Corvus corone. Ich genómy sa podľa Mníchovskej univerzity líšia hlavne v génoch pre sfarbenie. Variant popolavej formy vznikol novou mutáciou asi pred pol miliónom rokov. Pásmo, kde sa obe formy krížia, je široké približne 20 až 50 kilometrov a v Nemecku vedie približne pozdĺž Labe.
Ilustrácia AIVrana a havran: ako ich rozoznať
Dospelý havran má podľa britskej spoločnosti RSPB holú sivobielu kožu pri koreni zobáka, ktorá mladému vtákovi chýba. Má aj tenší zobák a špicatejšiu hlavu. Vrana túlavá takú holú kožu nemá, takže pri dospelých vtákoch je to dobrá pomôcka.
Ilustrácia AISpoločné nocoviská v mestách
Hesenská spoločnosť HGON pri dvoch sčítaniach napočítala na nocoviskách spolu 26 490 a 29 412 krkavcovitých vtákov. Najväčšie zo sledovaných nocovísk v Hesensku počas zimy 2022/2023 bolo vo Frankfurte. Čísla sa týkajú všetkých krkavcovitých, nielen vrán. Vrana je všežravec a britská organizácia BTO spomína potravu z poľnohospodárskej krajiny aj z miest.
Orechy pred kolesami
Japonský ornitológ Yoshiaki Nihei v roku 1995 opísal vrany, ktoré kládli orechy pred autá stojace na semafore. Za 21 mesiacov podrobne zaznamenal 43 prípadov a usúdil, že konanie je úmyselné. Slávne pokusy so zapamätaním ľudských tvárí sa zase robili na severoamerickom druhu vrany, nie na našej, takže ich netreba zamieňať.
Vedci hľadali vedomie
Tím Andreasa Niedera z Univerzity v Tübingene publikoval v roku 2020 v časopise Science pokus s dvoma vranami, ktoré hlásili, či videli slabý podnet. Aktivita neurónov v mozgu predpovedala, čo vták nahlási. Autori to označili za neurónový korelát zmyslového vedomia a tvrdia, že mozgová kôra preň nie je nutná.
Vrana túlavá je u nás lovná
Zákon č. 274/2009 Z. z. ju v prílohe č. 1 uvádza medzi pernatou zverou aj krkavcovitými vtákmi. Podľa § 71 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. je doba lovu v poľovných oblastiach s chovom malej zveri od 1. júna do konca februára a v ostatných revíroch od 1. augusta do 10. februára. Vrana túlavá teda nie je obyčajný čierny vták z parku, ale jeden z najzaujímavejších susedov v meste, podobne ako havrany a kavky.
Zdroje: LMU München: Getrennte Farben; RSPB: Rook; BTO: Carrion Crow; HGON: Rabenvogel-Schlafplätze in Hessen; Nihei 1995: Japanese Journal of Ornithology; Marzluff a kol.: PNAS 2012; Univerzita Tübingen: tlačová správa k Science 2020; Slov-lex: zákon č. 274/2009 Z. z. a vyhláška č. 344/2009 Z. z.
Čítajte ďalej
Bažant obyčajný sa v zime delí podľa pohlavia. Sliepky chodia v kŕdľoch
Brhlík obyčajný lezie po kmeni aj hlavou dolu. Na zimu si do kôry schová bukvice
Ďateľ veľký si v zime robí kováčsku dielňu. Šišky zakliní do kôry a vyďobe semená
Chochláč severský prilieta v niektorých zimách v kŕdľoch. Láka ho jarabina aj imelo
Zajac poľný nemá v zime noru. Prečká ju v plytkej jamke a nechá sa v nej aj zasnežiť
Napíšte komentár