Ilustrácia AISýkorky v zime sa združujú do zmiešaných kŕdľov. Šesť druhov spoznáte aj po hlase
Sýkorky v zime sa združujú do zmiešaných kŕdľov a navštevujú kŕmidlá. Ako rozoznať šesť domácich druhov a ako prečkajú noc.
Sýkorky v zime sa často združujú do zmiešaných kŕdľov, ktoré sa presúvajú lesmi aj záhradami. Podľa ornitologičky Evy Karner-Ranner z BirdLife Rakúsko sa všetkých šesť bežných druhov sýkoriek v zime rado združuje do zmiešaných kŕdľov a často navštevuje aj kŕmidlá. Ak chcete vtáky prikrmovať, pozrite si, prečo s kŕmidlom nečakať do snehu.
Sýkorka veľká a sýkorka belasá
Tieto dva druhy pozná takmer každý. Sýkorka veľká má žlté brucho s čiernym pruhom uprostred a čiernu hlavu s bielymi lícami. Žije v lesoch aj v záhradách a ozýva sa známym spevom, ktorý pripomína dvojslabičné „cicibé“. Sýkorka belasá je pestro modro-žlto-biela, má rada listnaté a najmä dubové lesy, no bežne prilieta aj do záhrad.
Ilustrácia AISýkorka uhliarka a sýkorka chochlatá
Obe sú viazané na ihličnaté lesy. Malá sýkorka uhliarka je čierno-sivo-biela, najľahšie ju spoznáte podľa bielej škvrny na zátylku a dvoch bielych pásikov na krídle. Žije v horských lesoch, ale aj v smrekových porastoch v nížinách a v záhradách s ihličnanmi. Sýkorku chochlatú prezradí chocholček na hlave a typický vrčivý hlas.
Ilustrácia AISýkorka hôrna a sýkorka čiernohlavá
Tieto dva druhy si pomýlia aj skúsení pozorovatelia. Obe majú béžové brucho, čiernu čiapočku, biele líca a sivohnedý chrbát. Sýkorka hôrna má malú hranatú škvrnu pod zobákom a žije v sadoch, veľkých záhradách a riedkych porastoch stromov. Sýkorka čiernohlavá má väčšiu hlavu, svetlé políčko na krídle a ozýva sa nosovým volaním, väčšinou ju nájdete v horských lesoch.
Mlynárka dlhochvostá nie je sýkorka
V kŕdľoch sýkoriek často letí aj mlynárka dlhochvostá. Na prvý pohľad pripomína sýkorku, no patrí do inej čeľade. Spoznáte ju podľa nápadne dlhého chvosta a takmer vždy je v malej skupinke. Keď zbadáte jednu, ostatné bývajú v blízkych korunách.
Ako sýkorky v zime prečkajú noc
Vedci zo švédskej Lundskej univerzity zistili, že nočnú teplotu sýkoriek belasých ovplyvňuje aj teplota miesta, kde nocujú, a zásoby tuku. Vtáky s väčšími tukovými zásobami udržiavali v noci vyššiu telesnú teplotu. Teplejšie nocovisko však ovplyvnilo telesnú teplotu sýkoriek len vtedy, keď bolo vonku veľmi chladno.
V staršej štúdii z roku 2009 ten istý tím sledoval sýkorky belasé v zime. Vtáky vo voľnej prírode si v noci znížili telesnú teplotu asi o 5 °C, čím ušetrili energiu. Sýkorky v klietkach s neobmedzeným krmivom zostali takmer pri normálnej teplote. Podľa autorov štúdie rozhoduje hlavne to, koľko energie si vták cez deň nazbiera, teda koľko energetických zásob si vytvorí. Štúdia priamo neskúmala kŕmidlá, ak však chcete sýkorky v zime prikrmovať, prečítajte si, kedy s prikrmovaním začať.
Zdroje: BirdLife Österreich, Vogelschutz in Österreich 41/2016: Eva Karner-Ranner, Meisenverwandtschaft; Nord A. a kol., Journal of Comparative Physiology B 179 (2009): Patterns and dynamics of rest-phase hypothermia in wild and captive blue tits during winter; Nord A. a kol.: Nocturnal body temperature in wintering blue tits is affected by roost-site temperature and body reserves.






Napíšte komentár