Aksamietnice vysaďte medzi zeleninu. Pomôžu s háďatkami aj opeľovačmi
Vysaďte aksamietnice k paradajkám, paprikám či uhorkám. Podporia život v záhone, prilákajú hmyz a pomôžu s pôdnymi škodcami.
Aksamietnice dokážu v zeleninovej záhrade viac než len rozžiariť hriadky. Aksamietnica rozložitá (Tagetes patula) sa pestuje aj preto, že pri správnom zapojení do záhonu môže obmedziť niektoré pôdne háďatká.
Najlepšie funguje ako súčasť celej sezóny, nie ako rýchla náplasť. Keď ju vysadíme medzi zeleninu včas, pomáha pôde, láka hmyz a vypĺňa prázdne miesta bez veľkých nárokov.
Aksamietnice sadíme k zelenine
Aksamietnice sa hodia medzi paradajky, papriky, uhorky aj fazuľu. Medzi jednotlivými rastlinami nechávame približne 20 až 25 cm, aby sa nerozkladali priamo na zeleninu.
Na okraji hriadky vytvoria nízky lem, ktorý kvitne celé leto. Pri paradajkách ich sadíme skôr k chodníčku, nie tesne ku koreňom, aby sme pri zálievke nezhutňovali pôdu.
Slnečné miesto podporí kvitnutie
Najbohatšie kvitnú na plnom slnku, ideálne pri 6 hodinách svetla denne. V polotieni prežijú, no vytvoria viac listov a menej kvetov.
Pôda má byť priepustná, mierne vlhká a bez stojacej vody. Ak je záhon ťažký, zapracujeme pred výsadbou 2 až 3 litre kompostu na meter štvorcový.
Zálievku držíme pri koreňoch
Po výsadbe zalievame pravidelne, kým sa rastliny zakorenia. Prvé 2 týždne sledujeme najmä horúce dni, keď malé priesady rýchlo vädnú.
Neskôr im stačí hlbšia zálievka raz či dvakrát týždenne podľa počasia. Listy zbytočne nekropíme, lebo husté trsy po večernej vlhkosti pomalšie presychajú.
Odkvitnuté kvety vyštipujeme
Ak chceme dlhé kvitnutie, odkvitnuté hlávky pravidelne odstraňujeme. Stačí ich vyštipnúť prstami každých 7 až 10 dní, najmä po daždi.
Rastlina potom netlačí energiu do semien a tvorí nové puky. Pri vyšších kultivaroch môžeme skrátiť vyťahané výhonky o 5 cm, aby zostali kompaktnejšie.
Háďatká neustúpia okamžite
Najčastejšia chyba je vysadiť 3 rastliny a čakať rýchly účinok. Proti pôdnym háďatkám lepšie pomáha hustejšie pestovanie počas celej sezóny, najmä pri druhu Tagetes patula.
Účinok súvisí s koreňmi a látkami, ktoré rastlina uvoľňuje do pôdy. Preto má väčší zmysel pestovať súvislejší pás než pár osamelých kvetov medzi veľkými sadenicami.
Opeľovače prilákajú jednoduché kvety
Pre včely, čmele a pestrice sú najlepšie jednoduché alebo poloplné kvety. Príliš plné kultivary vyzerajú bohato, ale hmyz sa k peľu dostáva horšie.
Kvitnutie zvyčajne trvá od júna do prvých mrazov, často pri teplotách nad 10 °C. Ak necháme časť kvetov dozrieť, nazbierame si semená na ďalší rok.
Na jeseň ich zapracujeme plytko
Po skončení sezóny zdravé rastliny nasekáme a zapracujeme plytko do pôdy. Stačí vrstva do 5 cm, aby sa zvyšky rozkladali a nezostali v ťažkých kusoch.
Choré alebo plesnivé časti radšej nedávame do záhonu. Keď aksamietnice spojíme so striedaním plodín, kompostom a zdravou výsadbou, budú v zeleninovej záhrade pracovať najlepšie.
Čítajte ďalej
Babie leto prinesie tlaková výš nad Balkánom. Pavučiny mu dali meno aj znamenie
Jesenné rýľovanie patrí na ťažkú ílovitú pôdu. Hrudy cez zimu rozdrobí mráz
Orechové lístie do kompostu patrí. Juglón sa v dobre vedenej kope rozloží
Uskladnenie kapusty na zimu chce chlad a vlhko. Jablká v pivnici jej škodia
Prvý mráz v záhrade zničí paradajky aj tekvice. Kel a pór ho znesú bez prikrytia
Napíšte komentár