Čo sa dá ešte zasadiť začiatkom júna? Tieto plodiny stihnú úrodu aj po prvom zbere
Začiatkom júna ešte viete zaplniť prázdny záhon po šaláte či reďkovke. Fazuľa, mrkva, cvikla aj nakladačky stále stihnú úrodu.
Po zbere šalátu alebo reďkovky zostáva v záhone prázdne miesto práve v čase, keď pôda drží teplo a vlhkosť. To je dôvod, prečo vie neskorý výsev využiť ešte 80 až 120 dní vegetácie bez zbytočného čakania. Najčastejšie sa to rieši v júni a júli, keď prvé hriadky rýchlo osirejú. V ďalších odsekoch nájdete konkrétne vzdialenosti riadkov, hĺbky výsevu, rozostupy priesad aj chyby, ktoré brzdia vzchádzanie. Záhon po šaláte teda nemusí oddychovať, ak mu dáte vodu, tieň na štart a správnu plodinu.
Prečo záhon ešte stále vládze?
Po šaláte a reďkovke ostáva v pôde dlhé vegetačné okno, často 80 až 120 dní do prvých chladných nocí. Pôda je po skorom zbere prekyprená a korene predchádzajúcich plodín už urobili časť práce za vás. Keď má vrchná vrstva 15 až 22 °C, semená fazule, cvikly aj krátkej mrkvy štartujú svižnejšie. Záhon navyše nebýva zaburinený tak silno ako v apríli. To šetrí prvé 2 týždne starostlivosti.
V praxi to znamená, že po vyčistení hriadky nemusíte čakať na ďalšiu sezónu ani siahať len po zelenom hnojení. Kríčková fazuľa dorastie približne za 55 až 70 dní a cvikla často za 60 až 90 dní. Krátka mrkva stihne slušný koreň aj v druhom kole. Ak záhon po zbere rýchlo zavlažíte, povrch sa neuzavrie tvrdou kôrou. Semená tak dostanú rovnomernejší štart v celej dĺžke riadka.
Výhodou je aj to, že skoré jarné plodiny berú živiny skôr z vrchnej vrstvy a po zbere nezanechajú zem úplne vyčerpanú. Prihodenie 2 až 3 litrov preosiateho kompostu na 1 m² často stačí na druhú vlnu. Zvyškové teplo podporí klíčenie rýchlejšie než v apríli. Vlahu však musíte držať súvislo aspoň 10 až 14 dní. Pri mrkve vie jediný suchý deň zastaviť veľkú časť semien.
Kedy sa oplatí neskorý výsev?
Najprv záhon vyrovnajte, rozbite hrudy a prelejte ho tak, aby voda zvlhčila aspoň horných 8 až 10 cm pôdy. Potom si vytiahnite riadky vzdialené 20 až 30 cm. Fazuľu ukladajte do hĺbky 3 až 4 cm, cviklu asi 2 až 3 cm a mrkvu len okolo 1 cm. Nakladačky sejte po 2 až 3 semenách do jamky hlbokej 2 až 3 cm. Povrch po výseve len jemne pritlačte doskou alebo chrbtom hrablí.
Ak ešte máte posledné priesady paradajok, paprík, uhoriek alebo cukiet, sadte ich do už navlhčenej pôdy s rozostupmi 40 až 80 cm. Paprikám stačí skôr 40 až 50 cm, rajčinám 50 až 70 cm a cuketám pokojne 80 cm. Ku každej rastline nalejte hneď po výsadbe 1 až 2 litre vody. Pri uhorkách pomôže aj plytká misa okolo koreňa. Tá zadrží prvú zálievku presne tam, kde ju rastlina potrebuje.
Že postup funguje, spoznáte rýchlo aj bez kalendára. Fazuľa sa pri teplej pôde ukáže často za 7 až 10 dní, cvikla približne za 8 až 14 dní a mrkva za 14 až 21 dní. Povrch záhona nesmie medzičasom zblednúť do prachu. Pri priesadách je dobrým znakom pevný list už po 48 hodinách. Ak večer nevädnú a ráno držia farbu, korene sa chytili správne.
Prečo sejba často zlyhá?
Mnohí záhradkári nechajú záhon po zbere vyschnúť a potom sejú do rozpálenej kôry, ktorá odpudzuje vodu. Semeno síce leží v správnej hĺbke 2 až 4 cm, no okolie zostane suché. Vzchádzanie sa potom rozdelí na 2 vlny alebo nepríde vôbec. Problém býva najväčší po horúcom dni nad 28 °C. Večer bez predchádzajúceho preliatia už škodu často nenapraví.
Rovnako škodí príliš hustý výsev, najmä pri mrkve a cvikle. Rastliny si konkurujú o svetlo, vodu aj priestor a korene ostanú tenké alebo sa zdeformujú. Ak necháte mrkvu hustejšie než približne 3 až 5 cm, rýchlo sa zatieni. Fazuľa v prehustenej línii horšie presychá po daždi. To zvyšuje tlak chorôb a zber sa posúva o 7 až 10 dní.
Neskoré priesady trpia aj vtedy, keď ich po presadení postavíte hneď na plné slnko bez 2 až 3 dní privykania. Listy strácajú vodu rýchlejšie, než ju narušený koreň stihne doplniť. Pomôže ľahká textília, prechodný tieň poobede a zálievka 1 liter ráno. Ak rastlina ovisne, neprelievajte ju stále dokola. Lepšie funguje tieň, mulč vysoký 3 až 5 cm a pokoj na zakorenenie.
Čo sa hodí podľa vašej polohy?
V chladnejších polohách sa viac osvedčí krátka mrkva, kríčková fazuľa a menšie nakladačky, ktoré dozrievajú rýchlejšie. Tam, kde nočné teploty v auguste padajú k 10 až 12 °C, býva každý týždeň navyše cenný. Kratšie odrody stihnú vyrovnanejší rast a menej riskujú jesenné spomalenie. Pri cvikle sa oplatí voliť menšie buľvy na priebežný zber. Záhon tak nevysilíte jednou neskorou stávkou.
Teplejšie záhrady zvládnu aj posledné uhorky či cukety, ak majú dosť vody a slnka. V nižších polohách s pôdou nad 18 °C sa priesady rozbiehajú ešte slušne aj koncom júna. Pomáha aj južný múr alebo závetrie, ktoré drží teplo cez noc. Naopak v otvorenom veternom priestore sa rast spomalí o 1 až 2 týždne. Preto sa vždy oplatí zohľadniť mikroklímu, nielen mapu regiónu.
Zo semena má teraz najväčší zmysel neskorý výsev fazule, cvikly, krátkej mrkvy a menších nakladačiek. Z priesad sa ešte oplatí sadiť paradajky, papriky, uhorky a cukety, ak sú kompaktné a neprekorenili črepník. Sledujte najmä dĺžku sezóny, nie kalendárny zvyk susedov. Keď pôda drží vlhkosť, riadky majú 20 až 30 cm a priesady dostanú tieň na 2 dni, druhý zber býva veľmi slušný. Neskorý výsev tak premení prázdny záhon na plnú letnú hriadku.
Napíšte komentár